Fleen

A Concise Dictionary of Middle English from A.D. 1150 to 1580 · 1889 · p. 9
v. to fly, flee, C2, PP; fleon , S; fleo , S, S2; flen , C; fle , S, S2, G; vle , S2; flighand , pr. p. , S2; fliȝst , 2 pr. s. , S; flegeð , pr. s. , S; fleð , S; flyþ , S2; fliȝt , S; fleoð , pl. , S; fleen , C2; flen , PP; fleh , pt. s. , S; flegh , S2, PP; fleih , S2, PP; flaw , S3; fley , C2, G, W; fleiȝ , P, W; fleigh , C; flugen , pl. , S; flowen , S2, C, P; flowe , S2; flowen , pp. , MD; flowe , G. Weak forms: fledde , pt. s. , C2, PP; fled , pp. , MD.—AS. fléogan , fléon , pt. fléah (pl. flugon ), pp. flogen .
Readham'da tam maddeyi gor →